Dvadsaťnásobný slovenský hádzanársky majster Tatran Prešov rámci prípravy na sezónu 2026/2027 odohral doposiaľ štyri prípravné zápasy. Dva Maďarsku a dva v Česku.
V Budapešti prehral o gól, v Egeri remizoval. V Brne vyhral nad japonskou Fukuokou a potom aj nad Frýdkom – Místkom. Všetko s tímami najvyšších súťaži svojich krajín. Tie R. Antl hodnotil priebežne.
Nás však upútal fakt, že kam bývalý hádzanár, slovenský reprezentant, ktorý okúsil aj legionársky chlebíček v Švajčiarsku, Maďarsku či v Japonsku zavítal s prešovským klubom, všade sa našli ľudia, ktorí ho spoznali, zvítali sa sním a aj zaspomínali na časy jeho aktívnej hráčskej kariéry.
V Egeri dokonca jedna rodinka prišla odetá v dresoch tamojšieho Estreházy SzE s Antlovou menovkou. S výpravou Fukuoky pricestoval jeden hádzanár z klubu, v ktorom dva a pol roka pôsobil Rado Antl. Ďalšie úprimné zvítanie nasledovalo na druhý deň vo Frýdku – Místku, kde sa vyobjímal s bývalým reprezentačným kolegom a súčasným trénerom tamojšieho Pepino Házená Frýdek – Místek Danielom Valom.
„V budapeštianskom Budai Farkasok KKUK som sa poznal s trénerom i zopár hráčmi z Balkánu a samozrejme s našim slovenským gólmanom Mariánom Žernovičom. Pár slov som pred zápasom prehodil s viacerými z nich. V Egeri som prežil dva a pol roka a boli to krásne časy. Mesto vtedy žilo hádzanou, fanúšikovia boli skvelí. Po postupe do najvyššej súťaže to bola veľká sláva. Sám neviem ako, ale naučil som tam aj solídne ovládať maďarčinu. Nuž a medzi fanúšikmi som ich mal takpovediac aj ako rodinných priateľov. K takým patrila aj jedna rodinka, ktorá prišla na náš zápas v dresoch, ktoré som tam obliekal a ja. Krásne a veľmi príjemné chvíle s týmito priateľmi boli popri mojich povinnostiach sa našim mužstvom,“ vravel R. Antl. „Dokonca do haly prišiel aj niekdajší prezident klubu s manželkou, ani správca haly ma tiež neobišiel. Na takýto ľudí sa veru nezabúda,“ podčiarkol tréner prešovského Tatranu.
Dozaista doteraz najatraktívnejším prípravným stretnutím zo spomenutých bolo s japonským Golden Wolves Fukuoka. „To, že sme mohli hrať proti Japoncom, na tom má hlavnú zásluhu tréner SSKP Handball Brno Pavel Hladík. On má s Fukuokou veľmi dobré vzťahy. Japonci do Brna chodia často, Pavel zase máva tam metodické prednášky na tému hádzaná. Takže keď nám ponúkol možnosť zahrať si proti ním, tak som to bral všetkými desiatimi,“ netajil R.Antl.
A ešte priznal, že Japonsko je jeho srdcovou záležitosťou. „Áno, cestoval som na svoj prvý zahraničný angažmán aj s ďalším prešovským hádzanárom Marošom Čorejom v roku 2001. Pánovi Miloslavovi Chmeliarovi som vtedy vďačil za šancu ísť hrať do Japonska a vďačný som aj teraz za to, že sme v Brne mohli hrať proti Fukuoke. Po dlhých rokoch som mal znovu príležitosť kontaktovať sa s týmito príjemným ľuďmi. V podstate sa mi v Česku zobrazilo to krásne, čo som prežil v Japonsku. Vtedy som sa čosi priučil aj z tamojšie atraktívneho jazyka. Ubehlo však skoro dvadsaťpäť rokov, a ono toho dosť vyšumelo...“
Nakoniec sa ale ukázalo, že R. Antl sa dokáže aj trochu za inej pomoci dohovoriť. Ba dokonca, stretnúť človeka, proti ktorému v Japonsku hrával. Manažér a zároveň tréner Fukuoky prišiel za trénerom Tatranu s tvrdením, vraj sa mu marí, že proti sebe hrávali. „Tak sme spomenuli nejaké mená spoluhráčov a napokon sa zhodli, že sme sa síce nekamarátili, ale zato na ihrisku súperili. Milé zistenie a tak trochu návrat v čase. A umocnil ho ešte jeden z hráčov Fukuoky. Nedalo mu prezradiť mi, že v minulom roku bol hráčom Kjušú, za ktorý som pred rokmi hrával ja. Tak nasledovalo ďalšie fotenie. Povedal, že sa pozná sa dobre s mojim bývalým trénerom Motošima San, ktorému ukáže fotografiu i odovzdá môj pozdrav.“
Nebolo to však posledné fotenie počas dvoch dní v Česku. Vo Frýdku – Místku po srdečnom zvítaní aj víťaznom stretnutí si Radoslav Antl zapózoval s priateľom a bývalým reprezentačným kolegom Danielom Valom.
Prešov