Presne pred mesiacom, v pondelok 20. apríla, pribudlo medzi laureátmi Športovej siene slávy Prešovského samosprávneho kraja ďalšie veľké meno spojené s prešovskou hádzanou. In memoriam bol ocenený legendárny pivot Tatrana Prešov Anton Frolo – jediný slovenský hádzanár, ktorý získal štyri medaily zo štyroch majstrovstiev sveta, vrátane najcennejšieho zlata zo svetového šampionátu v roku 1967. Práve o víťaznú trofej pomenovanú po slovenskom hádzanárovi 20. storočia sa cez víkend začnú finálové súboje medzi Tatranom Prešov a HK Bojnice.
Symbolicky práve v deň nedožitých 92. narodenín Antona Frola si ocenenie prevzali jeho deti Drahotín, Anton ml. a Drahomíra. Pre rodinu malo uvedenie do Siene slávy mimoriadne silný význam. „Veľmi si to cením a som vďačný predstaviteľom Prešovského samosprávneho kraja, že si pri uvádzaní do Siene slávy spomenuli na otca. Je dobré si zaspomínať na to, aký bol človek a aký bol hádzanár,“ povedal najstarší syn Drahotín Frolo.
Aj on sám kráčal určitý čas v otcových šľapajach. Hádzanú hrával za dorast, získal tri tituly majstra republiky a neskôr ho Anton Frolo krátko trénoval aj pri mužoch. Napokon však dostala prednosť medicína. „Vedel som, že so športom to ďaleko nepotiahnem. Otec bol smutný, že som nepokračoval, ale medicína bola pre mňa viac,“ priznal Drahotín Frolo.
Na otca spomínal veľmi emotívne aj syn Anton Frolo ml., ktorý pripomenul jeho náročné detstvo a obrovskú pracovitosť, ktorá ho dostala až na piedestál . „Otec mal veľmi ťažký život. Ako chlapec prišiel o mamu aj sestru. Vyrastal v chudobe, malej miestnosti bez okien. Nebol najväčší ani najsilnejší, ale ukázal, že keď človek veľmi chce, dá sa to,“ uviedol. Legendárny pivot podľa jeho slov neustále trénoval a pracoval na sebe. „Každý deň cvičil viac ako ostatní. Či na ihrisku, v posilňovni alebo doma. Z tréningov odchádzal posledný. Nebol vyvolený talent, no ukázal, že úspech nepríde sám od seba, ale cez disciplínu, tréning a odhodlanie,“ dodal Anton Frolo ml. a pripomenul aj motto, ktorú jeho otec často opakoval: „Život je pohyb. Ak sa človek nehýbe, pomaly hnije.“
Dcéra Drahomíra vyzdvihla najmä jeho charakterové vlastnosti, ktoré podľa nej prenášal z hádzanárskeho prostredia aj do bežného života. „Bol vytrvalý, disciplinovaný, náročný, ale zároveň láskavý a pokorný. Taký bol na ihrisku aj doma. A taký zostal do poslednej chvíle. Vo mne to žije ďalej,“ povedala. Rodina zároveň veľmi silno vnímala aj symboliku dátumu slávnostného uvedenia do Siene slávy, ktoré sa uskutočnilo práve 20. apríla – v deň jeho nedožitých narodenín. „Ráno som nad tým rozmýšľal, že dnes má otec narodeniny. Aj som si hovoril, či je to náhoda alebo niečo viac,“ priznal Anton Frolo ml. Rodinu po stretnutí potešilo aj stretnutie s potomkami inej prešovskej športovej legendy – Ladislava Pavloviča.
Anton Frolo patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej a československej hádzanej. Rodák z Ružomberka spojil väčšinu svojej kariéry s Tatranom Prešov, kde pôsobil 15 rokov a viackrát sa stal vicemajstrom Československa, ale aj štvornásobným medailstom z majstrovstiev sveta. Československý majstrovský titul a tiež triumf v premiérovom ročníku Európskeho pohára majstrov, vybojoval počas vojenčiny v Dukle Praha. Trénerské úspechy žal v Košiciach. Na jeho počesť sa vo finále extraligy bojuje o Pohár Antona Frola a premiérová finálová séria medzi Tatranom Prešov a HK Bojnice štartuje už v sobotu 23. mája o 19:00 hod. v prešovskej Tatran handball aréne. Tatran zabojuje už o jubilejné 20-te víťazstvo, pre Bojnice je to finálová premiéra a boj o historický prvý Pohár Antona Frola.
Laureát Športovej siene slávy PSK
Anton Frolo (hádzaná)
Anton Frolo patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej a československej hádzanej 20. storočia. Rodák z Ružomberka, ktorého nedožité 92. narodeniny si práve v deň uvedenia do Siene slávy pripomíname, začínal s hádzanou v Michalovciach. Väčšinu svojej úspešnej hráčskej kariéry však prežil v Tatrane Prešov, s ktorým získal viacero titulov vicemajstra Československa. V klube pôsobil od roku 1953 do roku 1968, s výnimkou dvojročnej vojenskej služby v Dukle Praha. Práve s ňou získal titul majstra Československa a v roku 1956 triumfoval aj v prvom ročníku Európskeho pohára majstrov. Bol dominantnou postavou Tatrana, ale aj jeden z kľúčových hráčov reprezentácie. Pivot známy tvrdou, ale čistou hrou a výnimočnou pracovitosťou hral väčšinou bez striedania. Ako reprezentant Československa sa zúčastnil štyroch majstrovstiev sveta a zo všetkých sa vrátil s medailou. Po strieborných šampionátoch 1958 a 1961 a bronzovom v roku 1964 prišiel vrchol jeho kariéry v roku 1967 na majstrovstvách sveta vo Švédsku, kde sa v 32 rokoch ako najstarší člen tímu tešil z titulu majstra sveta. Vo finále proti Dánsku (14:11) strelil tri góly ako pravák ľavou rukou, čim chcel zmiasť brankára. Bol zároveň objaviteľom a prvým trénerom iného člena krajskej Siene slávy Rudolfa Horvátha, ktorý bol naopak najmladším členom majstrovského tímu. Niet divu, že po konci v reprezentácii sa už v Košiciach, kde vo VSŽ pôsobil ešte ako hráč, sa dal na trénerskú dráhu a klub priviedol k dvom titulom majstra Československa. Ako tréner mládeže a stredoškolský pedagóg potom odovzdával skúsenosti ďalším generáciám ešte aj v dôchodkovom veku. Za svoje zásluhy bol niekoľkokrát ocenený. V roku 2001 bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hádzanára 20. storočia, v roku 2013 uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej a ocenený titulom Športová legenda. Anton Frolo zostáva jednou z najväčších osobností slovenského športu a jeho medailová zbierka zo svetových šampionátov je unikátom v histórii hádzanej. Zomrel vo veku nedožitých 83 rokov 7. apríla 2017.
(zdroj: bulletin ankety Športovec roka PSK 2025)
Prešov