Končí sa rok 2025 a s ním je tu obzretie sa za uplynulými mesiacmi spoločne s konateľom Tatrana Prešov Miloslavom Chmeliarom, ktorý v koncoročnom rozhovore hodnotí suverénnu jesennú časť bez prehry, herný štýl mužstva aj účinkovanie v Európskej lige. Hovorí tiež o motivácii hráčov, očakávaniach pred jarnou časťou sezóny, práci s mládežou i osobných želaniach do nového roka. Jasne pritom deklaruje, že v aktuálnej sezóne sa v Prešove berie len najvyšší cieľ.
Koniec roka prirodzene ponúka priestor na bilancovanie, pozrime sa preto najprv na doterajší priebeh jesennej časti. Začnime domácou súťažou, ktorou zatiaľ prechádza tím bez prehry. Čo to podľa vás ukazuje, najmä v porovnaní s minulou sezónou, ktorá bola výrazne vyrovnanejšia a vyvrcholila až päťzápasovým finále?
Myslím si, že rozhodujúcim faktorom bolo vhodné doplnenie kádra. Hráčov vyberal tréner Antl a dnes môžem povedať, že máme k dispozícii dve vyrovnané sedmičky, ak rátame aj brankárov. Pravidelne striedame, približne po 15 minútach, a navyše sú tam ďalší hráči pripravení kedykoľvek naskočiť do zápasu. To je v hádzanej, ktorá je v dnešnej dobe rýchlym a kontaktným športom a prináša zranenia, mimoriadne dôležité. Najpodstatnejšie je teda to, že káder je široký a kvalitný. Aj hráči, ktorí nastupujú mimo základnej 14-ky, dokážu podať veľmi dobrý výkon. To je oproti minulosti asi najdôležitejší rozdiel.
Takže vládne spokojnosť nielen s výsledkami, ale aj s tým, ako tím herne pôsobí svojim štýlom hry?
Určite áno. Ja som vždy preferoval rýchlu, modernú hádzanú. Nikdy som nebol zástancom tvrdého, nekompromisného bránenia na šestke, kde sa hráči „bijú a váľajú“. Mne sa páči, keď padá veľa rýchlych a jednoduchých gólov, keď sú tam rýchle brejky, jednoduché riešenia a druhá vlna. Presne o tom je dnešná moderná hádzaná. Nie o výsledkoch 16:16 alebo 18:18, ale o dynamike, tempe a ofenzíve. Tréner Antl je týmto štýlom známy a myslím si, že to divákov baví. Po góle ideme rýchlo do druhej vlny, hráme rýchlo hore-dole – a to je presne to, čo chcú fanúšikovia vidieť. Napokon čísla hovoria samy za seba. V takmer každom zápase extraligy dávame minimálne 30 gólov, bežne 40, niekedy aj 50. Po 16 zápasoch máme skóre s rozdielom približne 250 gólov. To hovorí za všetko.
Na jeseň hral Tatran aj Európsku ligu, kde získal jeden bod. Prejavil sa tento herný štýl aj tam?
Treba si na začiatok povedať na rovinu, že skupina bola veľmi ťažká. Kým v Európskej lige sú aj tímy z hádzanársky menej vyspelých krajín, my sme narazili na družstvá z absolútnej európskej špičky, z najkvalitnejších líg. Zápasy boli náročné, ale už to neboli 15-gólové rozdiely, aké sme zažívali v sezóne 2024/25. Možno nás môže trochu mrzieť, že sme doma mohli získať viac bodov, napríklad proti Sävehofu, ale taký je šport. Nehrá sa na mohli, ale na aktuálne výsledky. Výkony ale neboli zlé, aj keď sme získali len bod. Ηerne sa na to dalo pozerať. Skóre nebolo také zlé a v porovnaní s minulou sezónou bol viditeľný posun. Veľkým pozitívom bolo aj to, že to nebolo o jednej sedmičke, ktorá by ťahala celý zápas a v závere robila chyby z únavy. Pravidelne sme po 15 minútach obmieňali zostavu a často sa stávalo, že druhá zostava hrala dokonca lepšie ako prvá. Ak chcete hrať vysokým tempom, bez striedania to jednoducho nejde.
Plánujú sa napriek tomu počas zimnej prestávky nejaké zmeny v kádri, jeho prípadné posilnenie?
V tejto chvíli nie. S hráčmi, ktorých máme, chceme dohrať sezónu. Po jej skončení určite prídu nejaké zmeny, ako každý rok, ale teraz je ešte priskoro o tom hovoriť.
Súčasný káder by tak mal zvládnuť na jar očakávaný boj o Slovenský pohár aj ligový titul. Pri súčasnom rozložení síl a odlivu hráčov u súperov – je zisk oboch trofejí povinnosťou?
Úprimne povedané, áno. Vzhľadom na úroveň slovenskej ligy v tejto sezóne by bolo veľkým sklamaním, keby súčasné mužstvo nezískalo Slovenský pohár aj majstrovský titul. Nechcem si to ani pripustiť. Tím je na slovenskú ligu dobre vyskladaný. Pohyby v kádroch iných družstiev nás nezaujímajú. My sa pripravujeme na každý zápas rovnako.
Budete hráčov špeciálne motivovať, aby ukončili sezónu bez prehry, respektíve aby sa neuspokojili s výrazným náskokom v tabuľke?
Myslím si, že hráči sú motivovaní v každom zápase – či už hrajú proti poslednému, alebo proti druhému tímu v tabuľke. Majú za čo hrať, chcú hrať pre fanúšikov a ukazovať peknú hádzanú. Motivovaní sú aj finančne – za výhry, výšky víťazstiev, gólové rozdiely a podobne. Kombinácií bonusov je veľa. Samozrejme sú tam aj bonusy za play-off bez prehry, alebo extraligu bez straty bodu. Tieto prémie sú súčasťou štatútu od začiatku sezóny. Ako sa hovorí, peniaze sú dané na palubovke, stačí ich len zdvihnúť. Všetky prémie platia až do posledného zápasu. Ak by už ani peniaze neboli motiváciou, tak už naozaj neviem, čo by malo byť.
Odbočme ešte k mládeži. Ako hodnotíte jej jesenné účinkovanie?
S mládežou sme spokojní. Mladší aj starší dorastenci, rovnako žiacke družstvá, sú po jesennej časti na prvých priečkach vo svojich súťažiach. Okrem toho zaznamenali od leta až doteraz viaceré turnajové víťazstvá na Slovensku aj v Česku. Základom sú samozrejme tréneri, ktorí s chlapcami pracujú a vzor mužského A-tímu. Je samozrejme pravdou, že rozdiely sú minimálne a kádre nie sú tak široké ako pri seniorskom tíme, takže môže dôjsť k nejakým chorobám alebo zraneniam, ovplyvní to jeden-dva zápasy a stratia čelné pozície. Verím ale, že sa im zranenia budú vyhýbať a aj mládežnícke mužstvá budú pokračovať v nastúpenom trende. Podmienky majú vytvorené maximálne. Ako stále pripomínam, naši mladí hráči majú obrovskú výhodu v infraštruktúre. Máme regulérnu halu s palubovkou z Ligy majstrov, kde trénujú výhradne žiacke družstvá a prípravka a veľkú halu pre mužov a dorast. K dispozícii je posilňovňa, regenerácia, telocvičňa. Nemusíme sa deliť s inými športmi ani klubmi. To na Slovensku nemá takmer nikto.
Na záver trochu osobnejšie. Ako trávite vianočné sviatky a príchod nového roka?
Tento rok sme zostali doma v Ľuboticiach. Po minulé roky sme trávili Vianoce a Silvester v letnom sídle pri mori, kde v posledných rokoch trávim viac ako päť mesiacov v roku, ale teraz si užívame pokoj v domácom prostredí. Lyžovať nechodím od 16 rokov, kedy som si natiahol väzy v kolene, takže hory ma veľmi nelákajú. Pre mňa je ideálna pohoda sadnúť si ku krbu a pustiť si dobrý film. Počas roka je práce veľmi veľa, takže som rád, že si môžem aspoň cez sviatky trochu oddýchnuť a vypustiť prácu z hlavy.
Aké sú vaše želania do nového roka – osobné aj hádzanárske?
V prvom rade zdravie – nielen pre mňa, rodinu, ale aj pre všetkých hráčov od prípravky až po mužov. Prajem si, aby sa im vyhýbali zranenia a aby dosiahli úspechy, ktoré od nich očakávam ja aj verejnosť. Prešovskí fanúšikovia sú nároční. Berú len prvé miesta, lebo tak sme ich naučili. Samozrejme si veľmi želám, aby sme v tejto sezóne získali jubilejný 20. majstrovský titul. Aj keď máme výraznejší náskok, stále sa je potrebné venovať cieľu na sto percent a myslím si, že hráči sú tak nastavení. Keď sa to podarí, urobí to radosť nám všetkým. Veľmi si prajem, aby sme to v tejto sezóne dosiahli.
Prešov