Prvou odhalenou novou tvárou v tvoriacom sa tíme Tatrana Prešov pre budúcu sezónu je slovenský reprezentant Jakub Féder. Mladý ľavoruký hráč prichádza k mnohonásobnému šampiónovi krajiny po sezóne strávenej v Nemecku a v našom tradičnom rozhovore prezradil viac o svojej kariére, očakávaniach aj prvých dojmoch z Prešova.
Jakub, vitaj v Tatrane. Ako sa vlastne zrodil tvoj prestup do Prešova?
„Oslovil ma tréner Rado Antl, či by som si vedel predstaviť pôsobenie v Prešove a mal by som záujem. Potom sme si nechali nejaký čas na premyslenie a postupne sme všetko dotiahli do konca. Som rád, že sa to nakoniec podarilo.“
Mal si aj iné možnosti, alebo bolo rozhodovanie rýchle?
„Boli tam aj iné ponuky a zvažoval som viacero možností, ale keď sa bavíme o Tatrane Prešov, je to veľký klub s vysokými ambíciami. Nakoniec táto ponuka zvíťazila a som rád, že sme sa dohodli.“
Čo rozhodlo v prospech Tatrana?
„Tatran dlhodobo hrá o majstrovský titul, vyhráva Slovenský pohár a pravidelne účinkuje v Európskej lige. To je druhá najlepšia klubová súťaž v Európe a pre hráča je veľká motivácia byť jej súčasťou. To boli aspekty, ktoré určite zavážili.“
Priblíž fanúšikom svoju hádzanársku cestu.
„Začínal som s hádzanou v Pezinku, menšom meste pri Bratislave. Potom som prestúpil do ŠKP Bratislava, kde som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až do mužov. Poslednú sezónu som pôsobil v Nemecku v Stralsunde a teraz prichádzam do Prešova.“
Do tímu neprichádzaš úplne do neznámeho…
„Nie úplne. S Matúšom Mitošinkom sme spolu hrávali v Bratislave, poznám sa aj s Damiánom Mitaľom či Erikom Fenárom už od mládežníckych reprezentácií. Poznáme sa aj z extraligových zápasov, takže adaptácia bude určite jednoduchšia.“
Ty si bol s prestupom do Tatrana spájaný už v období, keď tu prichádzal Matúš Mitošinka. Bolo to aktuálne a horúce aj vtedy?
„Skôr to boli len také fámy. Myslím, že vtedy tu bol ešte aj iný tréner, takže s terajším záujmom by som to nespájal.“
Ako vnímaš presun na opačný koniec Slovenska?
„Po sezóne v Nemecku je to stále bližšie domov. Zo Stralsundu som to mal autom deväť hodín, takže Prešov je v tomto smere určite príjemnejší. V podstate na skok.“
Aký bol rok v Nemecku?
„Bola to dobrá skúsenosť do života, či už po ľudskej alebo hádzanárskej stránke. Aj keď to bola tretia liga, tak podľa mňa je aj táto súťaž dosť kvalitná. My sme hrali v strede tabuľky a boli sme profesionálnym tímom. Takže z tohto aspektu, ale aj tým, ako berú v Nemecku samotnú hádzanú a šport ako taký. Bolo to zaujímavé zistenie, že to funguje úplne inak ako u nás na Slovensku. Samozrejme, to že som bol v zahraničí bolo náročné čo sa týka samotného života, ale myslím, že som to zvládol.“
Skús sa opísať ako hráč. Čo chceš priniesť tímu?
„Určite bojovnosť a stopercentné nasadenie. Chcem pomôcť tímu na ihrisku v každom zápase.“
Veľkou témou pri tebe je schopnosť hrať oboma rukami. Je to prirodzené?
„Áno, od malička som sa snažil pracovať aj s pravou rukou a dnes mi to pomáha v zápasoch. Je to určite výhoda.“
V tomto týždni si si už v Prešove zahral aj v reprezentačnom drese proti Severnému Macedónsku. Aké boli dojmy?
„Do Prešova som sa tešil o to viac, že som vedel, že budeme doťahovať veci okolo prestupu. Atmosféra na zápase bola veľmi dobrá, hala bola pekne zaplnená. Prehrali sme síce o sedem gólov, ale stále je pred nami odveta a ideme bojovať. Neskladáme zbrane. Fanúšikovia vytvorili výbornú kulisu a už teraz sa teším, keď ju zažijem aj v drese Tatrana.“
Čo rád robíš mimo hádzanej?
„Rád trénujem, športujem a potom si samozrejme rád oddýchnem. Trávim čas s rodinou, pozriem si filmy alebo počúvam hudbu. Nemám vyslovene obľúbený žáner, vypočujem si prakticky všetko dobré.“
Máš na záver odkaz pre fanúšikov Tatrana?
„Teším sa na fanúšikov a dúfam, že sa budeme stretávať v čo najväčšom počte. Verím, že spolu zažijeme úspešnú sezónu a urobíme fanúšikom radosť
Prešov