Po 12 rokoch a 13 dňoch bude prešovská Tatran handball aréna opäť hostiť štvrťfinále európskej pohárovej súťaže. Presne 17. marca 2012 nastúpili v domovskom stánku najúspešnejšieho slovenského hádzanárskeho klubu hráči Tatrana na duel medzi osmičkou najlepších vtedajšieho Pohára EHF. Do posledného miesta zaplnená aréna si prišla na svoje, keď súperom zelenobielych bol nemecký SC Magdeburg (v súčasnosti čerstvý víťaz Ligy majstrov z minulej sezóny). Dramatický zápas priniesol remízu 29:29 a my sme si naňho zaspomínali s dvojicou hlavných aktérov v našom tíme – Radoslavom Antlom a Alexandrom Radčenkom.
Obe, dnes už legendy prešovského klubu, boli najlepšími strelcami v zápase, ktorý dvíhal zaplnenú halu zo sedadiel od začiatku až do konca. Zverenci vtedajšieho trénera Djordjeho Rašiča odohrali proti v tom čase 6. tímu bundesligovej tabuľky výborný prvý polčas. Viedli v ňom o päť gólov (13:8) a Krokov pokus ešte zastavila žrď. Po polčase to bolo 13:9 v prospech Tatrana, ale súper v druhom dejstve ukázal svoje skúsenosti a najmä zásluhou napokon 9-gólového Grafenhorsta, ktorý dostal červené karty v oboch zápasoch, sa dostal do vedenia. Tatran však bojoval až do konca. Šesť minút pred koncom Radčenko upravoval na 27:25, ale duel sa napokon skončil zmierlivou remízou 29:29. „Hrali sme vytiahnutú obranu. Keď si dobre pamätám, začali sme v systéme 2-4, a to ich trochu prekvapilo. Zachytali aj brankári a prinieslo to svoj úspech. Na konci sme aj mohli vyhrať, ale bol to vyrovnaný zápas,“ lovil spomienky na duel Alexander Radčenko, ktorý zaznamenal v prvom zápase šesť gólov.
Rovnaký počet ako kanonier Radoslav Antl. „Musím sa priznať, že spomedzi tých stoviek odohraných zápasov nemám na tento konkrétne nejaké spomienky, ktoré by mi ostali v pamäti. Proti nemeckým tímom sme ich v tých časoch odohrali niekoľko, takže tie spomienky sa trochu zlievajú. V každom prípade viem, že vtedy to bola druhá najvyššia európska súťaž a hrali ju veľmi kvalitné tímy zo špičkových svetových líg – okrem Nemecka trebárs z Francúzska, či Dánska. Úroveň bola veľmi vysoká,“ priznal Radoslav Antl. Tatran, ktorý začínal svoju pohárovú púť Pohárom EHF po vypadnutí v kvalifikácii Ligy majstrov s Portom až v 3. kole, vtedy do štvrťfinále postúpil práve cez dánsky Nordsjaelland (30:20, 29:23) a predtým vyradil portugalskú Madeiru (24:24 a 27:19).
Odveta v Nemecku už bola v réžii nemeckého tímu, ktorý si v prvom polčase vypracoval päťgólový náskok (15:10). V GETEC Arene bol veľkou prekážkou holandský brankár Gerrie Eijlers, na ktorom si hráči často „vylámali zuby“. Nepremenili navyše až štyri sedemmetrové hody. „Zahrali sme aj tam slušný zápas, po ktorom nám ich fanúšikovia zatlieskali. Bol už ale skôr v réžii domácim. V tom prvom nás možno aj trochu podcenili. Ale v odvete nám zatvorili spoluprácu s pivotom, v ktorej sme boli úspešní v prvom zápase. Bránili to troma hráčmi a my sme boli obmedzení. Rovnako sa sústredili na mňa s Radom. Nejaké šance sme zase nepremenili. Hrali sme ale s perfektným mančaftom. Beriem to teda pozitívne. Zahrali sme slušnú partiu proti veľkému tímu a budem na ten súboj vždy dobre spomínať,“ uviedol „Saša“ Radčenko. Pre pripomenutie, dvojnásobnému a aktuálnemu víťazovi Ligy majstrov a držiteľovi trofeje z Európskej ligy 2020/21 z Magdeburgu chýbal v sezóne 2011/12 na postup do finále jeden gól proti francúzskemu Dunkerque.
Obaja bývalí tatranisti veria, že súčasný tím Tatrana môže dôjsť v pohárovej Európe ešte ďalej ako sa to podarilo im. Prvý zápas v Maďarsku proti Ferencvárosu podľa nich ukázal, že to nie je nemožné. „Trojgólový rozdiel by mal byť hrateľný, len sa na to netreba spoliehať. Aj keď Ferencváros nie je výnimočné mužstvo, má svoju silu. V dnešnej hádzanej nie sú tri góly veľa, môže to byť minúta a pol. Ale takisto vyhrať o štyri góly nemusí byť ľahké. Takže jednoznačne nepodceniť to, ale verím v prešovský úspech. Dôležitá bude rozvaha pri zakončení, obrana, prechod do protiútoku a samozrejme bojovný, odhodlaný výkon,“ myslí si Antl a prognózuje Tatranu aj celkový úspech v treťom najvýznamnejšom pohári. „Ten pohár by sme mali vyhrať. Pre mňa sú spolu s Baia Mare najväčší favoriti práve naši hráči. Takto by som si predstavoval finále a Tatran má podľa mňa obrovskú šancu vyhrať,“ dodal bývalý najlepší hádzanár Slovenska.
Radčenko ale hlavných favoritov vidí inde. „Ferencváros a Baia Mare, kde hrá Tomáš Číp, sú podľa mňa najväčší favoriti na zisk pohára. Náš tím nie je zle zložený. Chýba nám teraz možno ľavák na pravej spojke a škoda zranenia Rečiho. Máme ale slušných pivotov a spoľahnúť sa môžeme najmä na oboch brankárov,“ menuje zase silné stránky nášho tímu, ktorému ale po prvom zápase takisto dáva nádeje na postupový výsledok. „Tri góly nie je veľký rozdiel. Ak padne karta ako proti islandskému Hafnarfjorduru, Igor bude mať svoj deň ako v reprezentácii, niekto sa rozstrieľa ako naposledy Marko Davidovič, tak nič nie je nemožné. Ferencváros má ale skúsenejšie mužstvo ako mali Islanďania. Tí zase boli mladší a rýchlejší…,“ analyzoval niekdajší mozog útočných akcií Tatrana.
Antl aj Radčenko sa zhodli aj v tom, že mimoriadne dôležitú úlohu môže zohrať aj podpora z tribún. „Spomínam si, že aj atmosféra v zápase proti Magdeburgu bola výborná. Búrlivá, fanúšikovia nás držali. Boli sme nahecovaní, bolo to perfektné. Niekedy na hádzanú celkovo chodilo viac ľudí ako teraz. Je to aj otázka toho, čo si môžu ľudia dovoliť. Nehovorím, že sú vstupenky drahé, ale možností je tiež viac,“ zamyslel sa Radčenko. Spolu so svojim bývalým spoluhráčom veria, že sa na takýto zápas podarí arénu opäť naplniť. „Hádzaná sa hrá pre fanúšikov, preto by som si prial, aby ich prišlo čo najviac. Aby bola hala plná. Ak bude zaplnená aspoň tak ako na druhom zápase s Islanďanmi, bude to dobré. Atmosféra bola perfektná. Dôležité bude, aby sme vytvorili domáce prostredie a chlapci cítili, že sme ďalší hráč. Dodáva to totiž chuť, elán, silu, bojovnosť a nasadenie. Aj keď je človek zakysličený, aj tak ide ďalej. Jednoducho, tí ľudia tlačia a posúvajú dopredu celý mančaft,“ zamyslel sa Antl.
Obaja budú v sobotu v Tatran handball aréne takisto pritom a zverencom Pavla Jana budú fandiť. Veď v kádri Tatrana majú dokonca aj svojich vlastných nasledovníkov – synov Daniila Radčenka a Marca Antla. „Obom chlapcom strašne fandím, lebo majú hádzanú radi. Za svojho syna môžem povedať, že sa ňou chce živiť. To, že momentálne možno nemá toľko príležitostí, to je tak. Je to mladý hráč, ktorý si na príležitosť musí počkať, ale som presvedčený, že sa hádzanou bude živit, pretože ju miluje,“ povedal Rado Antl a jeho bývalý spoluhráč Saša Radčenko smerom k vyťaženosti synov dodal: „Samozrejme, nie je pre nich ľahké, byť viac na lavičke, pretože hrať chce každý. Ale musia to vedieť pretrpieť, odolať psychickému tlaku a zabojovať o svoje miesto.“
Veríme, že štvrťfinále európskej súťaže po 12 rokoch opäť naplno zaplní tribúny Tatran handball arény. Jej brány sa v sobotu 30. marca, spolu s pokladnicami a bufetmi, otvoria už dve hodiny pred zápasom proti Ferencvárosu Budapešť, teda o 16. hodine. Príďte povzbudiť TATRAN!
Štvrťfinále Pohára EHF (17.3.2012): Tatran Prešov – SC Magdeburg 29:29 (13:9)
Zostava a góly Tatrana: Verkič, Krupa – Mažár 4, Kopčo 4, Hrstka, M. Urban, Krok 2, Kristopans 5, A. Radčenko 6, R. Antl 6, Pejovič, Číp 1, Guzy 1, Pekár, Kukrika,
Najviac gólov súpera: Grafenhorst 9, Wiegert 6, Natek 4, Pajovič 3, 7-metrové hody: 2/2 – 2/1, vylúčenia: 4:6 + ČK: Grafenhorst, rozhodovali Buy – Pichon (Fra.), 4 000 divákov (vypredané)
Odvetný zápas (24.3.2012): SC Magdeburg – Tatran Prešov 26:22 (15:10), postúpil Magdeburg
Prešov